JOHN PETRUCCI - PERFEKCIONISTA V DREAM THEATER
 JOHN PETRUCCI PERFEKCIONISTA V DREAM THEATER 15. 12. 2011 Autor: Martin Hoza Zdroj: www.rock.cz |
|
Na Dream Theater sú buď fanúšikovia totálne pyšní, alebo je neprajníkmi zatracovaný. Zlatá stredná cesta neexistuje, iba ak, keď
ich úplne ignorujete. Nový album „A Dramatic Turn Of Events“ týmto skutočnostiam len pritakáva lebo je vytvorený úplne v duchu
ich klasických dosiek ale s jednou drobnou odlišnosťou a tou je absencia zakladajúceho člena Mike Portnoya. Avšak gitara a hra ¨
Johna Petrucciho je stále poznávacím znamením a neoddeliteľnou súčasťou tejto neobyčajne talentovanej zostavy. Hneď prvá otázka... ako sa vám písali a skladali skladby na nový album „A Dramatic Turn Of Events“? Tvorba nám naozaj išla od ruky. Začali sme v januári tohto roku a strávili sme písaním nového materiálu asi dva a pol mesiaca. Ako všetci dobre viete tak sme tvorili štyria, teda ja, Jordan, James a John. Tvorba hudby je pre nás naozaj dôležitý proces, pretože nám dáva možnosť byť kreatívni a tak si všetko dopredu premyslíme, aby sme sa čo najlepšie mohli sústrediť na prácu. Znie to síce tak, že tvorba je veľmi vážna vec, čo aj je, ale vždy si užijeme aj kopu srandy. Ktoré skladby si najviac ceníš? A s ktorými témami si prišiel ty sám? Ako vždy, doniesol som zopár svojich nápadov...Haha.. napríklad skladbu „This Is The Life", ktorú som napísal, som chalanom ukázal a nakoniec sa z toho vyvinula trochu iná skladba, ako som pôvodne zamýšľal. Niečo podobné sa stalo aj s kompozíciou „Beneath The Surface", ktorej základ som tiež doniesol ja. Tentokrát, keďže sme už boli bez Mikea som na album priniesol dvakrát toľko vecí a hlavne riffov ako inokedy, či už to bolo v „On The Backs Of Angels" alebo vecička "Lost Not Forgotten". A nebolo to len Mikeovým odchodom, jednoducho kopla ma múza a mal som množstvo dobrých nápadov. Vžyd sa snažím aby som mal všetky riffy zaznamenané vo svojej priebežnej knižnici. A keď som v koncoch tak si prehrám niečo z tejto mojej zbierky a zaručene niečo nájdem čo sa mi hodí, alebo len jednoducho prekladám a do seba skladám témy alebo riffy, ktoré do seba pasujú. Akých tém sa dotýkajú texty na novom albume? Všetky lyrické témy úzko súvisia so samotným názvom albumu - „A Dramatic Turn Of Events“ (dramatický zvrat udalostí). Všetky skladby sú o nejakej významnej udalosti vo svete, jednoducho povedané sú o tom čo sa práve deje teraz a história to zaznamená. "Outcry" je o povstaniach a revolúciách v severnej Afrike a na Blízkom východe. "On The Backs Of Angels" je zase o politických nepokojoch, ktoré sa práve dejú v USA. "Lost and Forgotten" je o starej Perzii a jej úžasnej bojovej sile, ktorá už vymrela a "Bridges in the Sky" je o niekom, kto hľadá príležitosť, pretože dramatické udalosti v jeho živote ho pripravili o časť duše. To som teraz spomenul len niektoré z nich, ale v podstate všetky texty sú o významných udalostiach, ktoré nútia ľudí urobiť zásadné zmeny vo svojom živote. Pokiaľ viem tak názov albumu bol v určitých kruhoch inak vykladaný, vieš prečo? Mnoho ľudí automaticky predpokladá, že je to odkaz na situáciu, ktorá sa v kapele stala, teda zmena bubeníka a odchod jedného zo zakladajúcich členov. Nie je to vôbec pravda, lebo názov albumu prišiel veľmi dlho potom ako sa toto udialo. Názov totiž vznikol ako výsledok písania textov a je tak spájajúcim prvkom pre spoločnú tému celého albumu. Vôbec sa netýka kapely a jej personálnej zmeny, ale odkazuje na dramatické udalosti, ktoré sa vyskytujú v dnešnom svete. Aké bolo nahrávanie albumu bez Mike Portnoya, rovnaké alebo odlišné? Keď ste s niekým v skupine dvadsaťpäť rokov a každý jeden album ste nahrávali s ním, tak samozrejme, že to bolo teraz iné. Boli sme v štúdiu prvýkrát bez Mikea. Ale vďaka tomu, že sme viackrát menili line-up a prijímali nových členov boli sme schopní prispôsobiť sa novým podmienkam a akceptovať nového člena. Síce to bolo spočiatku divné ale potom sme si vytvorili pohodovú a príjemnú atmosféru a zrazu bolo všetku ako obvykle. Aké to bolo teba byť jediný producent? Bolo to naozaj skvelé a to ti hovorím naozaj úprimne. Je to niečo, čo chcem robiť, je to pre mňa vášeň a chlapci mi v tomto naozaj veria. Myslím, že som naozaj schopný dať dohromady ten správny tím ľudí k nahrávke a navyše vždy viem čo chceme na danom materiáli dosiahnuť. Viem všetkých vyburcovať k dokonalým výkonom mám vplyv aj na konečný zvuk nahrávky. Milujem robiť produkciu, je to síce veľa práce, ale je to niečo, čo naozaj rád robím. Na internete bolo zverejnené na vašich stránkach, že album má hudobné a štrukturálne podobnosti s doskou "Images and Words“. Čo na to hovoríš? Myslím, že naši fanúšikovia si zvykli analyzovať našu hudbu a pozerať sa na veci pod mikroskopom. To ukazuje aj na fakt, že fanúšikovia sú naozaj nadšení z toho čo robíme. Na každom albume sa ľudia pokúšajú nájsť skryté posolstvo a nejaké nové významy, tajné šifry a tak podobne... ľudia majú jednoducho veľký záujem a tak nás podrobne do detailov sledujú. Takže to nie je pravda? Máme naozaj radi hudbu, ktorú robíme a tým pádom máme charakteristický sound a vlastnú tvorbu, ktorá nás identifikuje. A tým pádom sa niekedy nevyhneme podozreniu, že vykrádame sami seba. Aj nový album má základné prvky a charakteristiky Dream Theater. Ako vznikol prvý track "On The Backs of Angels"? Pôvodný riff vzišiel odo mňa, keď som premýšľal ako začneme nový album. Predstavil som si, že mám úplne voľnú ruku a jednoducho som to vymyslel. Vzniklo to na akustickej gitare u mňa doma a potom som to doniesol na skúšku a na základe tohto riffu sme začali stavať skladbu. Mali sme základný smer, ktorým sme sa chceli uberať a navyše sme chceli napísať skladbu, ktorá by viac menej charakterizovala témy a zvuk celého albumu a zároveň to musel byť typický Dream Theater. Malo to byť epické, dramatické až skoro filmové. To sme chceli od prvej skladby dosiahnuť. Kam by si zaradil "A Dramatic Turn of Events" v diskografii Dream Theater? To sa nedá, nie je ho s čím porovnať, pretože každý náš album je o niečom inom. Znovu poviem, už to čo som povedal, snažíme sa zachovať rovnaký sound, lebo je to identita kapely, lebo nálady sa pri každom albume líšia tak zvuk je to jediné čo môže byť podobné. Ale naopak zase pri hudobných témach jednotlivých dosiek sa snažíme aby boli jedinečné a zvláštne, takže je to ťažké porovnať. Myslím si, že nový materiál má dobrú bilanciu, predstavuje všetkých členov DT v dobrom svetle a je tu vynikajúca vyváženosť prvkov a postupov, ktoré tvoria našu hudbu. Je dostatočne progresívny i metalový a zároveň má dostatok melodických prvkov. Je nový materiál svojím spôsobom unikátny? Ako sa to vezme. Skladby sú charakteristický Dream Thetaer, ale skôr ide o ich prezentáciu. Ide o prvý materiál, kde sme pre konečný mix použili nového človeka a tým je Andy Wallace, ktorý, podľa mňa odviedol neuveriteľnú prácu a skladby majú po zvukovej stránke skvelú rovnováhu a tak si zachovávajú plánovanú silu a údernosť. Jeho mix vyzdvihol množstvo detailov a jeho čitateľnosť vynikajúco poukazuje na jednotlivé linky piatich dokonalo zohratých muzikantov. Je tu počuť všetko, každý z nás žiari vo svojej úlohe, počuť tu, čo robí basgitara, znejú tu rôzne klávesové finesy a každý gitarový riff. Nehovorím, že ten album je náš najlepší, ale po zvukovej stránke určite je jeden z najlepších. Navyše si myslím, že naše kompozície sú naozaj náročné na mixáž, pretože sa tam ustavične niečo deje. Moja úloha ako producenta je ustrážiť to a pre človeka, ktorý robí mix je zase obrovská výzva, urobiť to tak aby to celé spolu dobre sedelo. To si vyžaduje veľa práce a množstvo času. Sú prípady z minulosti keď si nebol spokojný s konečným mixom? Vždy som bol spokojný s mixážou našich albumov. Samozrejme, odstupom času keď sa pozerám na náš prvý album, tak to nie je úplne dobré, ale boli sme veľmi mladí a neskúsení a navyše sme nemali veľa času sa s tým zapodievať. Keby sa dalo vrátiť v čase, urobil by som to úplne inak, hlavne by som mixu doprial viac času. Boli sme vtedy skupina v ranej fáze svoje kariéry a tak sa nám nedostalo toľko pozornosti a luxusu ako neskôr, keď sme už niečo znamenali. Vždy sa nájdu prípady kedy by som chcel niečo zmeniť, ale zvyčajne som šťastný a spokojný. Aj keď viem čo mi odpovieš musím sa ťa opýtať ako ste sa dostali k novému bubeníkovi? Keď vieš, tak sa nepýtaj...haha... ale vážne, odpoviem ti veľmi jednoducho. O konkurze na post bubeníka sme urobili celý filmový dokument, ktorý je súčasťou špeciálneho vydania aktuálneho albumu. Táto snínka je nazvaná "The Spirit Carries On" a je celý o výbere bubeníka po Mikeovom odchode. Pravdepodobne si ho už videl, ale pre ostatných, ktorý ho ešte nevzhliadli, tak je to naozaj zaujímavé. Je to tam všetko na ploche šesťdesiatich minút. Ako na teba pôsobí Mike Mangini, myslím aj hudobne aj ako človek? Je to naozaj vynikajúci týpek a skvelý hudobník. Vynikajúco ovláda hru na škopky s obrovskou muzikálnosťou. Spôsob, akým hrá náročné skladby Dream Theater, je úplne prirodzený a zvláda ich až podozrivo hravo...Haha. Vie hrať tvrdé veci ale s ohromnou citlivosťou a náročnym progresívnym pasážam dodáva svoju charakteristiku. Okrem toho je to skvelý chlapík a viem, že je to dokonalá náhrada za Portnoya. Väčšina bubeníkov nehrá v kapelách primárnu úlohu ako to bolo u Mikea Portnoya. Ako to je s Manginim? Mike Mangini je obrovský muzikant a bubeník. Úloha bubeníka v každej kapele je rovnaká ako pri ostatných členoch teda nenahraditeľná. A nemyslím si, že bubeníci sú len figúrkami v pozadí, práve naopak sú to ľudia, ktorí robia hudbu ešte vzrušujúcejšou. Mike Mangini nie je výnimkou, je to naozaj monstruózny škopkár a je to tímový hráč, čo je u nás veľmi dôležité. Dream Theater je kolektív, ktorý drží spolu, ale dovoľuje svojim členom žiariť aj ako sólistom, či už na albumoch alebo koncertných showkách. Na druhej strane Mike Portnoy je naozaj veľká osobnosť a veľký muzikant a skladateľ, ktorý navyše vedel skvelo vychádzať s fanúšikmi. Mangini má inú povahu a vlastný prístup hrania, do hry prináša veľa nadšenia a presvedčenia. Treba nás vidieť na živo. Bude sa Mike Mangini podieľať na tvorbe, tak ako to bolo u Portnoya? Dúfam, že áno. Na tento album sme mali skladby skoro hotové, ale pravdepodobne na ďalšej doske prinesie nejaké vlastné nápady, alebo možno budeme pracovať ako kapela spoločne. Na tomto albume sme to nemali kedy urobiť. Ako by si opísal svoju hru na novom albume? No, to sa hádam ani nedá. Je to veľmi ťažké, hodnotiť sám seba. Som to jednoducho ja, hrám svojim štýlom, ktorý je hlboko zakorenený v rockových a metalových postupoch a prvkoch. Snažím sa ísť progresívnejším smerom a všetko robím naplno ako len vládzem a viem. Vždy rozmýšľam dvomi smermi ako sa daný part dá zahrať, buď náročne a zložito, čo sú momenty, ktoré sú pre mňa výzvou ale existuje väčšinou aj druhá možnosť, zahrať to jednoducho a citlivo a v tom prípade to tak aj urobím a divím sa, aká krása je v jednoduchosti. Záleží však na nálade skladby a čo všetko sa tam deje a podľa toho volím zodpovedajúcu formu. Aké gitary si použil na albume? Použil som môj signature model MusicMan John Petrucci. Jedná sa o signature model nazvaný JP11, a je to séria niekoľkých modelov, na ktorých som sa podieľal s Music Man. Na tejto doske som použil aj šesťstrunový aj sedemstrunový model. Struny používam Ernie Ball. Ako sa ti páči artwork vášho albumu od Hugha Symea? Myslím si, že grafický námet je prekrásny. Som obrovský fanúšik Hugha Symea. Vždy ma fascinovali jeho diela na albumoch Rush. Vždy vedel pravdivo zachytiť náladu albumu a keď sa pozriete na jeho grafiku, okamžite máte pocit, že viete čo vás čaká. Zachytil náladu a agresívny charakter hudby i jej charakteristiku. Urobil pre nás vskutku skvelú prácu. Tak nech sa darí a ďakujem za rozhovor. Aj ja ďakujem. |
 |
|
Poslední aktualizace: